kráčal som len s flašou piva
a žltou camelkou
mŕtvymi ulicami nejakých ľudí,
do tváre vial rádioaktívny vietor
a chodníky sa hemžili minisukňami
piatkový ideál sa sekundou polnoci
mení na sobotný
a najlepší kamarát zomiera v zákope
prebitý vínom, ktoré pred chvíľou strašne miloval
mesačný tieň mi osvietil tvár
rokmi strhanú nelegálnym šialenstvom
a smútočná, veľmi smútočná hudba
odniekaľ znie v hlasných tónoch
pokrčená zbierka bukowskeho básní
ma tlačí vo vrecku
a to je lepšie ako próza z chatrče
o bohovskom bohovi,
ktorý mimo iného zradil aj zradu samotnú